Našim cieľom už od začiatku bolo prinášať spolu s Pucle aj viac odbornosti. Sme preto nesmierne radi, že sa s nami spojili priatelia z ASIL-u a spoločne budeme prinášať každý mesiac zaujímavé témy z oblasti umenia, ilustrácií a ilustrátorov. Rozhodli sme sa venovať napríklad aj témam spravodlivého odmeňovania za vytvorenie ilustrácií, najnovšie trendy, čo sledovať či čítať ak vás tieto témy zaujmú a každý mesiac si predstavíme aj zaujímavého ilustrátora z portfólia ASIL-u.
Nápomocná nám pri tom všetkom bude Kristína Soboň, ilustrátorka, vedúca ASIL-u a zástupkyňa šéfredaktorky v časopise Slniečko. Kristína je človek, ktorý sa do témy ilustrácie vyzná a aj my sme ju niekoľko krát prosili o radu počas nášho Pucle pôsobenia. Veľmi sa z tejto spolupráce tešíme a dúfame, že toto spojenie bude baviť aj vás ☺
Kristína prosím povedz nám, ako si sa vlastne k ilustrácií dostala
Nuž, úplne prvé kontakty s ilustráciou prišli prirodzene v detstve. Mala som celkom šťastie, že moji rodičia mi podsúvali najmä slovenské knižné klasiky v snahe obmedziť kontakt s disneyovskými skvostmi, ktoré nás v deväťdesiatkach, dobe môjho detstva, začali zahlcovať.
Neskôr som si ilustráciu vybrala ako svoj študijný odbor na VŠVU – pôvodne ma viac lákala voľná grafika (páči sa mi ovoniavanie riedidiel a tlačiarenských farieb) – no po začiatku štúdia na VŠVU som zistila, že šarmu profesora Dušana Kállaya sa jednoducho nedá odolať :). A tak som skončila v ateliéri ilustrácie. Ale musím sa priznať, že už na strednej Škole úžitkového výtvarníctva som najviac inklinovala ku projektom, pri ktorých sme pracovali s textom.
Myslíš si, že cesta ilustrátora je v niečom náročnejšia než pri iných povolaniach?
Nemyslím. Každé povolanie vie byť náročné. Dôležité je, aby to človeka bavilo a naučil sa vo veci trochu chodiť. Taká je jednoducho pravda. Samozrejme, nemôžem povedať, že život ilustrátora je úplne jednoduchý – myslím, že v každej oblasti kultúry musí byť človek tak trochu multitalent. V prvom rade, je dôležité mať nejaký skill ale dôležitý je zápal, ktorý veľmi pomáha napredovať. No a potom sa človek musí vedieť tak trochu “menežovať”- fungovať na sociálnych sieťach, vedieť komunikovať s klientami ale aj ovládať základnú ekonomiku. Jednoducho asi je to trochu aj o iných aspektoch, nestačí len “pekne” kresliť.
Čo teraz robíš a ako vyzerá tvoj bežný deň
Teraz robím klasicky asi sto vecí naraz. Momentálne máme za sebou prvý a úspešný ročník komiksovej konferencie PANEL. Okrem toho organizujem sériu workshopov členov ASILu v priestoroch ateliéru Oáza v Starej tržnici v Bratislave. A pracujem aj na ilustráciách pre poviedkovú knihu Soni Uríkovej. A vyšlo nám posledné číslo časopisu Slniečko v tomto školskom roku. Takže sa idem tak trochu zblázniť 😀 To je už taká moja klasika.
No a môj deň? Hm snažím sa hlavne začínať každý deň v pokojnom móde. Zo srdca neznášam ranné náhlenie sa. Takže rada ráno vstanem, dám si raňajky s pánom manželom, čítam si pri káve, zacvičím si jógu (veľmi dôležitý bod! – každému ilustrátorovi sa totižto po čase začne rozpadávať chrbtica) a potom odbicyklujem do práce. Nuž a potom sa začína pracovný kolobeh. Po práci sa zvykneme ísť s pánom manželom občas bicyklovať alebo si dáme pivo a pri tom kreslíme okolité veci. To kreslenie je vcelku meditatívna vec.
Vedela by si viac priblížiť, ako funguje ASIL
ASIL je združovacia platforma pre ilustrátorov. Miloš Kopták – zakladateľ ASILu – kedysi povedal, že každý do ASILu priniesol niečo iné. A teda aj jeho fungovanie sa časom mení. V súčasnosti najmä funguje ako platforma na prezentáciu portfólií tých najlepších slovenských ilustrátorov. Do ASILu sa môže prihlásiť ktokoľvek, no funguje tam selekcia autorov. Máme na to takú internú porotu. 🙂
No a v súčasnosti sa snažíme organizovať workshopy, debaty, naposledy sme spoluorganizovali komiksovú konferenciu/festival PANEL. Osobne sa momentálne snažím, aby ASIL viac vychádzal zo svojej “bublinky” – no ide to len pomaly.
Čo ASIL ilustrátorom prináša, a prečo je dobré ako ilustrátor byť v ASIL-e zalistovaný
ASILácky web funguje skvele, chvália si ho dokonca aj ľudia zo zahraničia. V Čechách napríklad niečo podobné neexistuje. Veľmi to uľahčuje hľadanie ilustrátorov pre rôznych klientov. Čiže v prvom rade je ASIL akousi výkladnou skriňou. A taktiež je to zastrešenie pre ľudí, ktorí sa venujú podobnej veci – a teda prináša aj vzájomné prepojenia autorov. Tiež je zámerom ASILu vynášať na svetlo sveta problémy, ktoré ilustrátorská prax prináša.
Čo by si poradila začínajúcim ilustrátorom, aby sa z ilustrácie stala profesia
Mať realistické ciele, šťastie na prvých klientov a zákazky a nestratiť drive. A popravde radila by som im dobre si usporiadať veci v hlave a pracovné prostredie 😀 Ako vážne, každý ilustrátor skôr či neskôr zistí, že mu odchádza chrbát 😀
Nuž a teda s tou hlavou súvisí aj vystavanie kvalitného portfólia a určenie si, akej oblasti, by sa chcel autor najviac venovať a zamerať sa na ňu. Nelietať hore dole a nebrať čokoľvek si niekto zmyslí, pretože počul, že pekne kreslíte a zaplatí Vám za to akurát tak horalkou. Takéto veci mnohým skôr ublížia ako pomôžu. A ubližuje to aj celému trhu. Popravde nemyslím si, že frázy typu “ale veď to budeš mať aspoň do portfólia” patria do života akéhokoľvek tvorcu.
Je niekto, koho pravidelne sleduješ a odporučila by si to aj nám?
Ja pravidelne sledujem enormné množstvo ilustrátorov 😀 Je to moja práca. Či už slovenských alebo zahraničných. Je veľmi ťažké si vybrať… Ok tak, aby som vybrala aspoň jedno meno, hmm, tak možno Gizem Vural, jej tvorba ma v poslednej dobe veľmi zasiahla.
V rámci našej spolupráce budeme viac odborne riešiť svet ilustrácie. Je niečo, o čom máš pocit, že by sa malo viac hovoriť?
Je veľa tém, o ktorých je dobré hovoriť. Myslím, že problémy ilustrácie na Slovensku sa v posledných rokoch transformovali. Veľa zmenil Instagram.
Napríklad – bolo by dobré hovoriť o tom, kde je hranica autorstva, často totižto vďaka internetu vidíme, že sa autori začínajú navzájom podobať. Myslím, že je to veľmi zaujímavá téma, pretože sa na ňu dá pozrieť z rôznych uhlov.
A naša tradičná otázka ☺ Sú knihy, ktoré by sme si určite mali prečítať?
To síce nebude mať nič spoločné s ilustráciou no myslím, že v súčasnosti (najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine), by si mali ľudia prečítať knihy od Svetlany Alexijevič. A popravde ľudia by mali čítať čokoľvek od Absyntu (toto nie je platené reklama 😀 )! A potom si dajte na spozitívnenie myslenia Rok dobrých správ od Martina Smatanu :).
