Začať sa ilustrovaním živiť. Ako na to? Ako sa správne oceniť a nepodceniť svoju prácu. A čo byrokracia, musí byť súčasťou ilustrátorského života? Aj toto nás z PUCLE zaujímalo, keď sme sa zamýšľali nad tým, čo znamená byť ilustrátorom a aké kroky k tomu treba podniknúť.
V rámci nášho nového blogového „seriálu“ rozhovorov s Kristínou Soboň z ASIL-u sme narazili aj na túto tému. Predsa len, pri tvorbe PUCLE spolupracujeme s ilustrátormi a chceme ich správne ohodnotiť za ich prácu. Častokrát sa stretávame s mladými talentmi, ktorí sami nevedia, ako na to. Zhodli sme sa, že najlepšie nám odpovedia samotní ilustrátori, v tomto prípade samotné 🙂 A preto sme oslovili Hedku Gutierrez a Simonu Čechovú, aby sa s nami ako aj s vami podelili o ich skúsenosti.
Hedka iba nedávno skončila VŠVU, a preto je jej pohľad veľmi dobrý pre čerstvých absolventov umeleckých škôl, ktorí nevedia, ako poriadne začať. Simonka sa naopak začala ilustrácií venovať už pred 10 rokmi a ako aj veľa iných umelcov, aj ona prvé roky ťahala ilustrovanie popri práci. Obom sme položili 7 totožných otázok.
– Ako ty vnímaš informovanosť o tom, ako vlastne začať, kde čo platiť a kam sa prihlásiť, keď po škole vykročíš do sveta “na vlastnej nohe”?
HEDKA: Informovanosť v tomto smere má podľa mňa ešte veľké medzery. V mojom prípade som prechod zo sveta študenta do sveta umelca na voľnej nohe nemala až tak komplikovaný. Pracovala som už počas školy. Avšak diskomfort pre mňa nastal práve v byrokracií. Našťastie som mala okolo seba super ľudí, výtvarníkov, ktorí mi radi pomohli, naviedli ma na správne stránky, blogy a boli ochotní podeliť sa o vlastné skúsenosti. Všetko som pre istotu zaklincovala konzultáciou s pani ekonómkou.
SIMONA: Keď som pred 10 rokmi začínala, mala som v tom trochu zmätok. Študovala som v Británii a keď som sa vrátila na Slovenko, zamestnala som sa v jednej spoločnosti, popri tom som kreslila, takže o to komplikovanejšie papierovačky som mala. Ťažko sa mi zisťovalo čo sa ako robí, ani som sa nemala moc s kým poradiť, pretože na Slovensku som žiadnych ilustrátorov vtedy nepoznala osobne.
– Máš nejaký recept, ako si v začiatkoch nastaviť svoju “cenu” za prácu? Ako si k tomu pristupovala ty keď si začínala a ako sa to zmenilo po rokoch, keď už bolo o tebe viac počuť.
HEDKA: Nacenenie si vlastnej práce býva veľkým otáznikom pre mnohých začínajúcich výtvarníkov. Cena sa odvíja od mnohých faktorov, doba pôsobenia, skúsenosti, charakter zákazky. Už popri škole som sa začala finančne osamostatňovať tvorbou ilustrácie, vtedy mi najviac pomohol naceniť svoju tvorbu školiteľ a asistentka ateliéru na VŠVU, ktorý som navštevovala.
Neskôr som na stránke ASIL našla šikovnú „kalkulačku“ prostredníctvom ktorej si viete aspoň orientačne predstaviť čo všetko treba do pláce zahrnúť a akým spôsobom k výpočtu pristupovať. Mnohokrát sa však stretávam s tým, že sa mladí výtvarníci majú tendenciu podceňovať.
SIMONKA: Recept nemám žiadny. Ja som to riešila nejak “zapochodu”, asi ako každý. Počas školy aj po nej som veľa vecí robila zadarmo alebo za symbolickú cenu, čo spätne vnímam ako chybný krok. Okrem toho že to kazí trh, dlho som sa nevedela odpútať od mojej vtedajšej fulltime práce, ktorá ma živila, pretože kreslením som to nedokázala. Takže som robila vlastne dve práce, čo bolo vyčerpávajúce a dlhodobo neudržateľné. Veľa klientov malo vtedy pocit, že ja potrebujem viac ich, než oni mňa, čo bola asi pravda. Začínajúci ilustrátori nutne potrebujú mať v portfóliu niečo realizované aby ďalší klienti videli že sú schopní robiť reálnu prácu pre reálneho klienta a nie len obrázky do šuflíka. Takže je to trochu taký začarovaný kruh. Teraz komerčné zákazky robím len ak ma projekt naozaj zaujme a klient chce pracovať naozaj len so mnou. Nezúčastňujem sa už ani konkurzov, kde si klienti vyberajú z viacerých ilustrátorov, je to pre mňa strata času, nikdy som nijaký nevyhrala 🙂 Zákazkové práce sa snažím eliminovať a sústrediť energiu do vlastnej knižnej tvorby a animovaných projektov, ktoré vyvíjame spolu s mojim priateľom Martinom Smatanom.
– Sleduješ legislatívu a sama si riešiš účtovníctvo alebo máš na to zaplatenú účtovníčku / účtovníka, ktorí ti s vecami pomáhajú
HEDKA: Všetky zmluvy a faktúry smerujú k pani účtovníčke. Voči tomuto odvetviu mám rešpekt a tak nechávam túto prácu skúsenejším.
SIMONKA: Tieto veci si sledujem, nie je to také zložité ako sa na začiatku zdalo, i keď vždy vie nejaká drobnosť prekvapiť 🙂 Ale na daňové priznanie mám výpomoc.
– Živnosť, dobrovoľne nezamestnaný, pracovať na zmluvy o dielo… aké sú vlastne možnosti a ako sa v tom vyznať?
HEDKA: Budem sa opakovať, ale opäť: veľa sa pýtať a informovať. Osobne mi veľmi pomohli konzultácie s výtvarníkmi, nebojte sa preto nadhodiť túto tému a požiadať o radu. Po vytvorení akého si obrazu možností, som si dohodla konzultáciu s pani ekonómkou, ktorá ma už len nasmerovala správnym smerom. Osobne pracujem na živnosť v oblasti výtvarného umenia. To znamená, že za svoje ilustrácie vystavujem faktúru. Príležitostne uzatváram zmluvu o dielo či licenčnú zmluvu, vzhľadom od charakteru danej zakázky.
SIMONKA: Ja som “slobodné povolanie”. V živnostenskom registri nenájdeme slovo ilustrácia ani ilustrátor, ale grafický dizajn už áno, podľa mňa o nás ilustrátoroch moc nevedia 🙂
– Existuje nejaká stratégia, ako ponúkať svoje veci ďalej von? Je lepšie sa zaregistrovať na rôzne ilustrátorské portály, aby bolo o tebe viac počuť?
HEDKA: Opakovane sa mi potvrdilo, že je potrebné aby výtvarník fungoval na sociálnych sieťach.
Zdieľal svoju tvorbu, či jej proces. Veľmi pomáha pokiaľ máte svoju tvorbu skompletizovanú na webportfóliu. Spolupráce si ma nachádzajú priemerne z dvoch platforiem. ASIL (Asociácia slovenských ilustrátorov) kde záujemca môžete nájsť môj výber z publikácií. A Instagram, kde zdieľam pravidelne nielen finálne ilustrácie, ale aj proces, či každodennosť výtvarníka.
Najnovšie si moju tvorbu môžete prezrieť na mojej webstránke.
SIMONKA: Mám vyštudovaný marketing, no popravde moc z tých stratégii na moje “ilustrátorské podnikanie” neaplikujem . Všetko ide nejak prirodzene samo a to ma na tom baví. Podľa mňa stačí ak človek robí to čo má rád, robí to poctivo a na čas. Akokoľvek banálne alebo pateticky to znie, u mňa to tak funguje. Nič špeciálne neriešim, mám instagram, facebook zanedbávam a občas niečo hodím na behance. To mi stačí. Mám aj webstránku s portfóliom, ale momentálne ju prerábam, takže je neaktívna.
– Mám pocit, že self promo na sociálnych sieťach je v tejto dobe veľmi dôležité a v podstate dokáže ilustrátorovi veľmi pomôcť. Ako to vnímaš ty a či by si poradila začínajúcim ilustrátorom, aby robili.
HEDKA: Určite odporúčam každému tvorcovi zdieľať svoju tvorbu. A nielen finálny produkt, ale aj proces či úlomky zo svojho ne/pracovného života. A to sa týka nielen výtvarníka, ale aj remeselníka, spisovateľa, či hudobníka, ľudí to baví sledovať 🙂
Je pravdou že nie vždy sa na to človek cíti, treba si nájsť svoj vlastný systém a balans. Súhlasím, že sociálne siete dokážu výtvarníkov spopularizovať, či pomôcť nájsť sa v komunite.
Osobne som sa vďaka sociálnym sieťam zoznámila s úžasnými ľuďmi, umelcami s ktorými sme sa neskôr osobne stretli.
SIMONKA: Žijeme v krásnej dobe online priestoru, kde sa dá zdieľať tvorba a rýchlo sa dostať tam kam má. Ja som za toto veľmi vďačná. Poradila by som im aby boli autentický. Ja instagram používam skôr ako môj malý vizuálny denníček. To znamená, že tam hádžem aj veci, ktoré sa netýkajú len mojej práce, ale aj nejaké zákulisie môjho života mimo kreslenia. Niekedy mám paradoxne viac reakcii na ne než na tvorbu, snáď mi tým nechcú niečo naznačiť 😀
– Čo by si poradila svojmu ja z pred pár rokov, keby si vedela veci, ktoré vieš teraz 🙂
HEDKA: Perfektná otázka! Poradila by som si, menej stresovať. Menej sa báť a byť viac v kľude.
SIMONKA: Neporovnávať sa, každý máme svoju cestu.
Ako už obe ilustrátorky spomenuli, oplatí sa v prípade neistoty opýtať sa skúsenejších. Určite pri tom vie veľmi pomôcť aj ASIL, kde na ich webe nájdete už spomenutú kalkulačku, no dočítate sa aj o tom, ako sa vyznať v Zmluvách ale aj ako na licencie pri ilustráciách. Ak sa vám páčil náš rozhovor, budeme radi, ak ho prezdielate s vašimi priateľmi. A poviete im aj trošku o našich Pucle 🙂
Ak sa vám článok s ilustrátorkami páčil, určite sa vám budú páčiť aj ich Pucle.
Pucle od Hedky nájdete na jej vlastnej Pucle podstránke.
Pucle od Simonky nájdete tiež na jej vlastnej podstránke.
