Hedku sme prvýkrát objavili na stránke ASIL-u no až o nejakú dobu neskôr nám sama napísala, že by sa rada stala súčasťou Pucle. Musíme úprimne povedať, boli sme očarené jej zápalom a šikovnosťou a všetkým, čo už stihla vytvoriť, aj keď stále iba študovala na VŠVU. Jej štýl sa nám veľmi páčil a ona sama nám dopĺňala našu predstavu o Pucle ako o platforme, prostredníctvom ktorej sa prezentujú šikovní mladí tvorcovia a vďaka ktorým sa ich ilustrácie môžu dostať viac medzi ľudí.
Dlho sme spolu rozoberali ten správny formát, do ktorého by sme sa spolu pustili. Vyhrali to Pucle KIDS, a preto si už pár mesiacov na nich môžete poskladať aj Hedkinu hrávu Lamu Teu, ktorá sa volá po jej babičke a je z ďalekého Mexika.
- Hedka, prosím ťa, predstav trošku samú seba ľuďom, ktorí o tebe možno ešte nepočuli.
Ahojte! Volám sa Hedviga Gutierrez a som ilustrátorka. Zároveň som študentkou diplomového ročníka knižnej ilustrácie na VŠVU. Žijem a tvorím v Bratislave, o domácnosť sa delím so zajkom menom Fazuľka.
- Nás to veľmi zaujíma a myslíme si, že asi aj veľa ľudí, ktorí čítajú tvoje meno, vedela by si nám trošku opísať históriu tvojho mena Gutierrez?
K priezvisku som prišla skrz môjho ocina, ktorý sa narodil a vyrastal na Kube so svojimi rodičmi a bratom. Z Kuby odcestovali kvôli politickej situácií, ktorá priniesla neľahké životné podmienky. Rozhodli sa preto vrátiť na Slovensko k babkinej rodine.
- Kedy sa v tebe zrodila láska k ilustrácií? Bola si už ako malá nonstop s ceruzkou a papierom, alebo sa táto láska vyvinula až postupne?
Ako dieťa som rada kreslila, maľovala, vystrihovala, šila aj lepila. Veľkú zásluhu na tom má aj rodina, ktorá ma všemožne v tejto záľube podporovala. Svoje spravili aj prázdniny u babky a dedka. Dedina v sebe niesla dávku slobody-blata, vynaliezavosti a kreativity. Druhým útočiskom bola babka Tea, ktorá rozprávala tie najkrajšie príbehy, typicky pri miske pudingu. Aj vďaka nej som našla záľubu v knihách.
[spb_button button_text=”Pozrite si Pucle od Hedky” button_size=”standard” button_colour=”accent” button_type=”standard” rounded=”yes” button_dropshadow=”no” button_link=”https://puclepucle.com/produkt/hedviga_guttierez_lama_tea” button_target=”_blank” align=”center” animation=”none” animation_delay=”0″ width=”1/1″ el_position=”first last”]
- Je (alebo bol) niekto, kto ťa v rámci tvorby inšpiroval? Máš obľúbených umelcov, o ktorých si myslíš, že by mali ľudia vedieť?
Ak zájdem do útleho detstva, vybavujú sa mi čarokrásne ilustrácie Petra Kľúčika z knihy Pipi Dlhá Pančucha, ktorú mi často čítavala babka Tea. Pamätám si, že som nevedela odtrhnúť oči od ilustrácií. Kniha bola toľkokrát listovaná, že sa rozpadával chrbát. Vždy sa v nich dalo nájsť niečo nové- detail, ktorý som na prvý pohľad prehliadla. S odstupom času si uvedomujem, že práve fascinácia drobnokresbou vo mne prebudila záujem o detskú ilustráciu. Peter Kľúčik zostal vďaka tejto spomienke dodnes jedným z mojich najobľúbenejších ilustrátorov.
- Rozmýšľala si po strednej škole aj o inej, ako umeleckej vysokej škole? Strednú školu si vyštudovala grafiku v Leviciach, no predsa len, neťahalo ťa to na iné chodníčky?
Mojim detským snom bolo stať sa archeologičkou, alebo umelcom. Nakoniec zvíťazila zábavnejšia cesta. Počas strednej školy som sa prvýkrát stretla s grafickými technikami a bolo to! A aj keď dnes ilustrujem prevažne v digitálnom médiu, k technikám sa rada vraciam.
- Čo ty a škola, chodíš na Vysokú školu výtvarných umení do ateliéru Ilustrácie a grafiky pod vedením doc. Mgr. art. Ľuboslava Paľa, ArtD. Čo by si odporučila naprílad záujemcom o tento odbor? Pamätáš si na tvoje prijímačky?
Aj keď som sa na prijímačky poctivo pripravovala, uvedomovala som si, že vzhľadom na počet uchádzačov o štúdium grafiky, sú šance na prijatie malé (snáď týmto budúcich záujemcov neodradím). Veľkú zásluhu na úspešnom absolvovaní prijímacích skúšok má akademický maliar Július Kováčik, ktorý ma trpezlivo viedol a pripravoval. O to viac som bola nadšená z prijatia. Prvé roky štúdia som sa zamerala na ilustráciu v grafických technikách. Po prijatí do ateliéru ilustrácie pod vedením Prof. Dušana Kállaya, akad. mal., som sa rozhodla venovať starým ľudovým rozprávkam a ich transformáciou do modernejšej podoby. Na tomto základe vznikla aj moja prvá knižná publikácie BABA JAGA, ktorá bola súčasťou bakalárskej práce, (text napísala Kvetoslava Vanerková). Kniha spojila pár milých ľudí, získala ocenenia a bola vybraná na Bienále ilustrácii v Bratislave. Video ku knižke si môžete pozrieť tu.
- Predstavila by si nám taký tvoj bežný študijný týždeň?
Pilierom môjho každého pracovného dňa je „to do list“ bez ktorého by som ľahko skĺzla k prokrastinácií. V ňom si roztriedim prácu podľa dôležitosti či blížiacemu sa deadline-u.
Potom sa púšťam do práce. Diplomový ročník sa líši od ostatných individuálnym študijným plánom, v ktorom je zahrnutá štátna skúška: teoretická, písomná a praktická. Ilustrácie a ich progres momentálne konzultujem prostredníctvom mailu s redaktorom, grafikom a školiteľom. Snažím sa dodržiavať svoj harmonogram. K večeru prichádza čas na skice, vymýšľanie nových projektov a experimenty.
- Čo ťa najviac inšpiruje v tvorbe a aký je tvoj proces pri tvorení nových ilustrácií.
Učím sa hľadať inšpiráciu v každodennosti a v úplne všedných situáciách, predmetoch a udalostiach.
- Vieme o tebe, že využívaš najmä digitálnu grafiku, ako takýto proces funguje?
Síce pracujem v digitálnom médiu, avšak základ kresby je vždy tvorený ceruzkou na papieri. Slúži mi na to skicár, ktorý sa stal neodmysliteľnou súčasťou môjho vrecka. Žiadne umenie nečakajte, skice sú zväčša čarbanice, alebo len rýchle zachytenie prchavých myšlienok. Ďalej pracujem už v grafických programoch, kde si koncept prekresľujem do opisnejšej podoby z ktorej vychádza finálna ilustrácia. Progres konzultujem s objednávateľom, redaktorom, alebo školiteľom.
- Tvoja tvorba je veľmi hravá, kde nachádzaš inšpiráciu?
Inšpiráciu sa dodnes učím hľadať v bežných veciach. Najdôležitejším aspektom je zachytenie okamihu. Inšpiráciu si „uložím“ do skicáru, v ktorom pobudne hodinu, deň, mesiac, ale pokojne aj rok.
- Tvoj motív na Pucle Lama Tea v sebe skrýva krásny príbeh, rozpovedala by si nám ho prosím ťa?
Inšpiráciu bola moja babka Tea, súvislosť so zvieratkom však nenájdete. Babku Teu mám zafixovanú ako dobrodružku, ktorá po štúdiu medicíny za čias bývalého režimu odcestovala na Kubu a založila rodinu. Je nebojácna, láskavá a trochu tvrdohlavá. Lamu Teu som si vyňala z rozprávkového sveta, ktorý mi pomohla vytvoriť.
- Čo ty a puzzle, rada si skladáš alebo ťa tento koníček nikdy nechytil?
Moja cesta k skladaniu puzzle bola kostrbatá, nejako som nevedela prísť na chuť motívom mačiatok, či panorámam mrakodrapov… niečo tomu skrátka chýbalo. Svoj názor som zmenila, keď som pred pár rokmi našla vás! Bol to obraz skleníku od (Kristíny Kemeníkovej) ktorý mi utkvel v pamäti. Dlho som premýšľala aký motív by som sama rada poskladala. Na značke PUCLE ma zaujala originalita motívov od slovenských autorov. Veľkým plus je pre mňa aj šetrnosť k životnému prostrediu, na ktorom si PUCLE tak zakladajú. (poznámka báb z Pucle – toto napísala Hedka sama fakt bez nátlaku!)
[spb_button button_text=”Pozrite si Pucle od Hedky” button_size=”standard” button_colour=”accent” button_type=”standard” rounded=”yes” button_dropshadow=”no” button_link=”https://puclepucle.com/produkt/hedviga_guttierez_lama_tea” button_target=”_blank” align=”center” animation=”none” animation_delay=”0″ width=”1/1″ el_position=”first last”]
- Máš niečo, čo ťa pri práci motivuje a posúva ďalej?
Pri práci ma posúvajú ďalej najmä konzultácie a konštruktívna kritika. Mnohokrát je to aj odstup času, či prechod k iným témam a ilustráciám. Skrátka, zostať aktívna.
- Máš v blízkej budúcnosti naplánované nejaké zaujímavé projekty alebo výstavy, s ktorými by si sa chcela podeliť?
Momentálne pracujem na dvoch knižných projektoch. Jedným z nich je autorská kniha Plecháč Bob. Príbeh o (ne)plechovke s príliš vysokým egom, je mojim prvým picturebookom. Zrod tejto knihy sa profiluje už dlhšie a verím, že divákov osloví.:) Druhou rozpracovanou knihou je hravá rozprávka s názvom Škriatok Bertil, ktorá uzrie svetlo sveta už toto leto. Plánuje sa aj jedna zahraničná knižná spolupráca, na ktorú sa veľmi teším 🙂
- Čo ty a knižky? Máš nejaké, s ktorými sa určite musíš podeliť a odporučiť ich?
Tematická kniha, Koniec sveta od Moniky Kompaníkovej (ilustrovala Veronika Holecová), je kniha, po ktorej posledné dni siaham čoraz najčastejšie.
- Momentálne nás všetkých zastihlo trošku neľahké obdobie, ako ho prežívaš?
Prežívam ho pracovne, čo je jediný spôsob, ktorý ma dokáže zaručene zabaviť a rozveseliť. Keďže „odpadá“ čas strávený cestovaním a presunom do ateliéru, mám viac času na experiment.
Je príjemné zdieľať toto obdobie s ilustrátorskou komunitou, ktorá sa ocitla v podobnej situácií ako ja.
Karanténu sa snažím brať z pozitívnej stránky, mám dostatok času na vymýšľanie nových projektov, jedným z nich sú karanténne kresby. Koncept tohto projektu bol zozbierať všedné, ale aj nevšedné činnosti, ktoré sú ľudia ochotní robiť tieto dni medzi 4-mi stenami svojho bytu. Otravné situácie, prokrastinácie, a zábavky. Po zverejnení projektu na funpage CoronArt, sa do komentárov a správ ozvalo množstvo ľudí s ich vtipnými príbehmi a nápadmi, ktoré postupne ilustrujem na svojom instagrame.
Sme šťastné, že sme mohli Hedku vyspovedať 🙂 Ak sa vám páčia jej puzzle, určite si ich pozrite. Máme ich ako 24 a 48 dielikové pre našich najmenších skladačov.
[spb_button button_text=”Pozrite si Pucle od Hedky” button_size=”standard” button_colour=”accent” button_type=”standard” rounded=”yes” button_dropshadow=”no” button_link=”https://puclepucle.com/produkt/hedviga_guttierez_lama_tea” button_target=”_blank” align=”center” animation=”none” animation_delay=”0″ width=”1/1″ el_position=”first last”]
