Autor fotografie: © Martin Kopec
Musíme vám povedať, za všetko môže káva. A ešte plnené croissanty. Keby sme nechodili na kávu, asi by sme nemali naše krásne Pucle od Ruda Letka a jeho ilustráciu kávové laboratórium. Prečo? Nejeden krát sme vysedávali vo Vespe v Bratislave, kde Rudova ilustrácia visí. Sedeli sme, napchávali sme sa plnenými croisantmi a rozprávali sme sa o tom, že presne niečo také by sme si chceli poskladať. A keď sme zistili, že daná ilustrácia má aj autora a dokonca je ním šikovný Slovák, no povedzme to takto, boli sme vďačné za náš kávový (ne)duh. A tak sme mu napísali 🙂 A Rudo povedal jasné! A bez zbytočných naťahovačiek boli Pucle na svete.
- Rudo, povedz nám, kto je vlastne Rudo. Tak v skratke, aby si ľudia o tebe vedeli spraviť predstavu napríklad aj tí, čo o tebe ešte nikdy nepočuli a nečítali 🙂
Pred viac ako 20 rokmi bol Rudo mladý dedinský štramák bez brady, vlastniaci motorku značky JAWA 21 Pionier červenej farby, ktorú získal od rodičov za prvé a zároveň posledné dobré vysvedčenie. Potom Rudo zistil, že mať ambície je super, tak ich mal milión. Po strastiplnej ceste sa Rudo rozhodol že jeho ambíciou sa stane svet dizajnu, v ktorom dominuje písmo ako základná vizuálna „zbraň“. Teraz je Rudo Art Director & Partner v štúdiu GoBigname® a doma ho čaká rodina.
- Keď sme narazili na tvoju ilustráciu v danej kaviarni, začali sme si o tebe zisťovať viac. Zistili sme, že si dizajnér, kaligraf, usporiadavaš workshopy ale si aj spoluzakladateľom coworkingu a partner v spoločnosti GoBigname®. Čo je vlastne tvojou hlavnou náplňou, ktorá ti zaberá najviac pracovného času a máš ju na prvom mieste?
V knihe od House Industries – The proces is the inspiration je na strane 21 nádherný lettering od Kena Barbera, ktorý znie nasledovne: „Bring your hobbies to work“ Netvrdím, že táto veta mi zmenila môj život či smerovanie, no minimálne potvrdzuje to, že mojou hlavnou náplňou je moje hobby, ktoré mi zaberá všetok pracovný čas. Znie to hlúpo, ale ja som skutočne dieťa šťasteny! (Ahoj Mami)
Autor fotografie: © Archív GoBigname®
- Ako je to s tebou a tvojími umeleckými začiatkami? Bol si dieťaťom, ktoré malo večne ceruzku v ruke?
V detstve mi „všetko podávalo ruky“! Do mojich pätnástich som prešiel snáď všetkými krúžkami vrátane varenia či aranžovania :). Nikde som sa dlho neohrial, stále prichádzali nové a nové, už spomínané ambície. Môj svet prelietavosti zmenil až folklórny súbor, ktorý ma formoval celé desaťročie. Druhým nemenej dôležitým impulzom bola stredná škola, ktorá mi dala vysoko kvalitný umelecký základ, aj napriek tomu sa však za umelca nepovažujem.
Autor fotografie: © Martin Kopec
- Čo podľa teba definuje tvoju tvorbu? Ako vnímaš napríklad to, že momentálne sa veľký počet ľudí vďaka jednoduchšej dostupnosti k programom nazýva dizajnérmi?
Neviem povedať čo presne definuje moju tvorbu a vôbec sa za to nehanbím. Naopak sa neustále snažím „nenapodobňovať“ seba samého, čo je veľmi zložitá vec. Všetku svoju snahu smerujem k tomu, aby moje skutky hovorili, že nemám deravé ruky a nie som zbytočný pre spoločnosť. Na margo druhej otázky: Program nerobí dizajnéra!
Autor fotografie: © Martin Kopec
- Je príbeh za tvojim kaligrafickým pôsobením? Ako si sa k takejto záľube dostal (či už je to skôr pracovnou náplňou)? Nachádzaš pri kaligrafii oddych po hodinách sedenia za počítačom?
Príbeh mojej kaligrafie má dva scenáre: Prvým sú hodiny písma na strednej škole, kde sme sa primárne venovali ručne písanému prejavu rôznych štýlov. Ten druhý scenár je vývoj môjho ega a s ním spojená neustála potreba dokazovať svojmu digitálnemu publiku, že toto vytvorila ruka. Keď sa tieto dva scenáre spojili dohromady, čiže kvalitný stredoškolský základ a chuť do práce, akoby prestali existovať hranice možností.
Priznávam, že ideálnosť týchto scenárov bola v realite celkom iná. Na všetko som dlho kašľal a zaujímala ma častokrát viac pláca ako práca. Keď som konečne začal zapájať kaligrafiu ako svoje hobby v práci, tým momentom sa dva spomínané scenáre spojili a ja v práci jednoducho odpočívam.
Autor fotografie: © Róbert Toman
- Ako si na tom ty a voľná tvorba? Máš dni, keď si len tak sadneš a tvoríš, alebo pracuješ najmä na zadaniach?
Bez tvorby, na konci ktorej nie je klient či budget, by sme sa stali stroje na kumulovanie zisku. Následkom takého konania je vyhorenie, strata motivácie a inšpirácie. Bez možnosti prepnúť sa z módu klient do módu voľná tvorba by som neprinášal efektivitu predovšetkým pre klienta. Tvoriť voľne znamená objavovať, skúšať nové techniky a prinášať drobné „obete“. Pozitívne skúsenosti potom „nalievam“ do reálnych projektov, čo je mojim vysvetlením spomínanej efektívnosti pre klienta.
- Motív Kávové Laboratórium bolo pôvodne ilustráciou vytvorenou pre Standart Magazín. Keď si ilustráciu vytváral, mal si dané zadanie, alebo si skôr ilustroval podľa vlastnej predstavy?
Mojim zadaním bol článok, ku ktorému som túto ilustráciu vyrobil resp. táto ilustrácia mala vystihovať informácie, ktoré daný text prinášal. Keďže sa článok vo veľkej miere venoval analytickým výstupom z databáz, ktoré majú posúvať odbornú baristickú komunitu o level vyššie, rozhodol som sa nakresliť akési kávové laboratórium, ktoré bude príjemne sprevádzať oko pri čítaní textu tohto článku.
Autor fotografie: archív Rudolf Letko
- Ako to chodí, keď je už ilustrácia vytvorená a niekto ďalší ju chce použiť? Stretávaš sa často s tým, že dokážeš tvoju tvorbu zreprodukovať vo viacerých kanáloch (ako v tomto prípade Standart – Print vo Vespe – Pucle). Je niečo, čo funguje v tvojom prípade a vedel by si tento spôsob odporučiť začínajúcim ilustrátorom a dizajnérom v rámci práce a predaja ich ilustrácií?
Priznám sa, že vo svete, ktorý žijem, je reprodukcia nápadov vo viacerých kanáloch neznámou. Je to najmä z toho dôvodu, že moja práca väčšinou podlieha exkluzivite, ktorú si u mňa klient objednáva. Jednoducho povedané, snažím sa vždy vytvárať niečo nové a čo najmenej sa opakovať, čo môže byť aj taká mini rada.
S ilustráciou pre Standart to je celkom iný prípad, ktorý má svoj príbeh: Keď bola ilustrácia na svete, vytlačil som pár kusov sieťotlačou a podaroval svojim známym. Medzi nimi bol aj môj kamarát Zolo Kis (preslávený aj ako Mr. Wood), ktorý je „štamgastom“ a kamarátom majiteľa podniku Vespa, ktorému sa Zolo rozhodol túto ilustráciu vyfrézovať a podarovať. Príbeh sa symbolicky uzatvára spozorovaním Zolovej práce pri vašom parádnom „kapučínku“. Tu je dôležité povedať, že žiaden príbeh by sa neodohral, bez zhovievavosti Michala Molčana, môjho kamaráta a zakladateľa teraz už svetového magazínu Standart.
- Máš nejakú dobrú radu pre začínajúcich dizajnérov?
Ambície a pokora! To sú tvoje zbrane!
- Je niečo, čo si sa počas tvojej praxe naučil a ľutuješ, že si to nevedel v tvojich začiatkoch?
Neľutujem nič, všetko je tak, ako má byť. Ak by mal deň 48hodín, bolo by to miestami super, ale inak nie je čo ľutovať. Tu môžem len odporučiť neodkladať nič na zajtra, na potom. Je to choroba, ktorá môže mať celkom deštruktívne následky.
- Čo ty a skladanie puzzle, prišiel si niekedy tejto zábave na chuť?
Priznám sa, že až na pár výnimiek som sa tejto zábave v živote nikdy neoddával. Keď však pozorujem svoju dcéru pri skladaní puzzle, ako si upevňuje vizuálnu predstavivosť, logiku a jemné motorické schopnosti, skutočne nenachádzam tvorivejšiu alternatívu pre voľný čas ako puzzle.
- Uvedomujeme si, že tým, že tlačíme autorské ilustrácie na puzzle, vytvárame ďalší formát k prezentácii umenia v rámci verejnosti. Čo si ty, ako dizajnér, o takejto platforme myslíš?
Pri tvorbe akéhokoľvek vizuálu, či sa už jedná o kaligrafiu, maľbu alebo grafiku, autor očakáva v pozitívnom scenári predaj a v ešte pozitívnejšom uplatnenie estetickej funkcie v priestore. Vaša platforma do určitej miery spája oba spomenuté scenáre, no prináša ešte jeden nový rozmer – možnosť „priložiť ruku k dielu“, čo je super!
- Kaligrafia je taktiež podobne ako aj skladanie puzzle výborným spôsobom tréningu mozgu, jemnej motoriky ale aj sústredenia sa. Robíš ešte aj iné aktivity, ktorými si trénuješ mozog?
Aktuálne sa podľa možností aktívne venujem linorytu! Táto technika ma napĺňa a zároveň v ničom nelimituje, je celkom náročná na exekúciu a dokážem s ňou cestovať v čase. Žiaľ zatiaľ len smerom vpred.
- Máš niečo, čo ťa pri práci motivuje a posúva ďalej?
Moja manželka! Keďže chcem, aby sa jej páčilo všetko čo spravím, musím sa obracať aby sa tak stalo. Jej sa ale všetko nepáči! Za veľa jej vďačím. 🙂
Vo všeobecnosti ma motivuje názor druhých ľudí. To neznamená, že počúvam každého. V skutočnosti to je taká hra o tom, do akej miery dokážem udržať svoje silné ego a zároveň uspokojiť požiadavky zúčastnených. Ten pocit mať možnosť dotýkať sa hviezd a byť pri tom nohami na zemi, mať skvelé príležitosti a zároveň zostať obyčajným človekom. To ma posúva ďalej.
- Máš v blízkej budúcnosti naplánované nejaké zaujímavé projekty alebo výstavy, s ktorými by si sa chcel podeliť?
V rámci svojho voľného času pripravujem sériu linorytov, o ktorých sa dozvieš na mojom insta.
- Čo ty a knižky? Máš nejaké, s ktorými sa určite musíš podeliť a odporučiť ich?
S knihami som sa začal kamarátiť neskoro, ale posledných pár rokov je to celkom vážny vzťah. V rámci nedávnych a jednej súčasnej knihy ma oslovili tieto tri: 01. Michael Pollan – Dilema všežravce. Kniha plná dych vyrážajúcich faktov z oblasti produkcie jedla v USA. Pri spomienke na túto knihu, ktorá nie je len o jedle, mi v mysli stále rezonuje výrok autora: „Ľudia sa stali nástrojom svojich nástrojov”. 02. Jozef Tiso. Autor James Mace Ward uvádza podtitul “Kňaz, politik, kolaborant”, ktorý hovorí za všetko. Kniha je komplexný obraz Jozefa Tisa a mala by byť povinnou literatúrou stredných škôl a na predpis proti obhajobe hlúposti bez znalosti. 03. Storočie chirurgov – Autorom je Jürgen Thorwald a zároveň je to kniha, ktorú momentálne čítam. Aj keď som prakticky na začiatku tejto knihy, viem že na ňu len tak ľahko nezabudnem. Kniha pochádza z vydavateľstva Absynt, ku ktorému mám podobný vzťah ako postava Chick z Peny dní od Borisa Viana k nakupovaniu diel obľúbeného autora. V mojom prípade to nie je autor ale spomínané vydavateľstvo, tiež mám rozvinutú slušnú závislosť na ich nakupovaní.
[spb_button button_text=”Pozrite si Pucle od Ruda Letka” button_size=”standard” button_colour=”accent” button_type=”standard” rounded=”yes” button_dropshadow=”no” button_link=”https://puclepucle.com/autori/rudolf-letko” button_target=”_blank” align=”center” animation=”none” animation_delay=”0″ width=”1/1″ el_position=”first last”]
