Máriu sme si všimli hlavne vďaka jej nádhernej knižke Poďme objavovať Slovensko. Očarili nás jej krásne ilustrácie a rôznorodé zvieratká, ktoré si harmonicky nažívajú v každom prostredí. V každej jednej ilustrácii sa odohrávalo mnoho príbehov a nás veľmi bavilo sa nechať touto farebnou zábavou uniesť a vrátiť sa do detských čias. Zároveň nám bolo jasné, že naši detskí skladači by boli z takej ilustrácie nadšení a tak sme sa s Máriou skontaktovali a prísľub krásnej spolupráce bol na svete 🙂 A aj tento super rozhovor 🙂 Tak nech sa vám výborne číta 🙂
Mária, povedz nám prosím najprv niečo o knižke Poďme objavovať Slovensko z ktorej je aj naša Pucle ilustrácia 🙂
Knižka Poďme objavovať Slovensko je veľkoformátové leporelo plné celostranových farebných ilustrácii, aké som mala rada aj ja, keď som bola malá. Chcela som dnešným deťom priniesť knihu, nad ktorou radi presedia dlhé hodiny, počas ktorých budú hľadať rôzne detaily a vytvárať si vlastné príbehy. Zároveň som chcela do knihy dostať niečo naše, dať jej lokálny rozmer. Pevne verím, že to nie je posledný počin tohto druhu.
Knižku si vydala sama, však? Ako funguje proces samo-vydania (self-publish)? Je to na Slovensku bežné alebo je tento spôsob skôr výnimka?
Áno, knižku som vydala pod svojou vlastnou vydavateľskou značkou Meda. Mám pocit, že v poslednom období u nás počet malých vydavateľstiev narastá. Pevne verím, že čoskoro tento prístup už nebude výnimočný a odvahu pustiť sa do vlastných projektov bude mať viac a viac ľudí.
Nedávno vyšla aj krásna novinka Poďme objavovať Česko! Aký bol proces tvorby?
Proces tvorby knihy Pojďme objevovat Česko bol veľmi podobný ako pri Slovensko, je to v zásade ďalší diel série. Začínam vždy dosť intenzívnym brainstormingom, počas ktorého sa snažím vybrať miesta, ktoré sú zaujímavé ako pre deti, tak pre rodičov, ale aj pre mňa ako ilustrátora. Potom všetko triedim a preberám a škrtám a stále dokola. Nasleduje skicovanie, storyboardy, prvé ilustrácie a prvé texty. Česká kniha išla po dokončení aj na preklad k českej pani prekladateľke. Potom prídu kolečká korektúr a pripomienok, grafické spracovanie a odoslanie do tlače.
Ako si sa dostala k ilustrovaniu? Si výtvarne nadaná už od malička?
Kreslenie a výtvarno celkovo ma bavilo, odkedy si pamätám. Ťahalo sa to so mnou celé detstvo a dospievanie, až som si podala prihlášku na grafický dizajn na Univerzitu Tomáše Bati v Zlíne. Tam však veľmi rýchlo bolo všetkým jasné, že mám bližšie k ilustrovaniu ako k dizajnu. A tak som na magisterský stupeň prešla na VŠVU do Bratislavy, do ateliéru profesora Kállaya. A už sa to so mnou viezlo.
Ako sa vyvíjal tvoj štýl? Prešla si v rámci tvorby rôznymi štádiami?
Mám pocit, že môj štýl sa postupne vyvíjal a dúfam, že sa ešte vyvíjať bude. To ma na tvorbe baví hádam najviac, môcť sa neustále zlepšovať a rásť.
Je umelecká činnosť tvojou hlavnou pracovnou náplňou?
Ilustrovanie ma dnes živí, čo si nesmierne vážim. Samozrejme sa počas roka venujem aj vydavateľskej činnosti, alebo napríklad workshopom s deťmi, či fanatickému hľadaniu stratených bločkov, keď je treba zozbierať podklady pre daňové priznania.
Odkiaľ berieš inšpiráciu na svoje projekty?
Najviac ma inšpirujú ľudia, alebo to, čo vytvárajú iní autori a ilustrátori, alebo cestovanie a príroda. Aplikujem podľa potreby.
Prezradíš nám, čo považuješ za svoj najväčší profesný úspech?
To je ťažká otázka. Vždy mám obrovskú radosť, keď sa mi podarí dokončiť nejaký náročný veľký projekt. A keď z neho potom majú radosť deti aj rodičia. Ale nesmierne ma potešilo aj ocenenie od českých učiteľov Cena za přínos k dětskému čtenářství, ktorú mi udelili za česko-slovenský obrázkový slovník. To ma trochu zaskočilo, no bolo to super.
A čo sklamanie, je nejaká dôležitá lekcia, ktorú si sa na svojej umeleckej ceste naučila?
Mám pocit, že sa učím neustále a je to tak dobre. Momentálne je pre mňa veľká škola dianie okolo knihy Pojďme objevovat Česko. Zisťujem, že český knižný trh je úplne iné prostredie, ako náš a učím sa s tým pracovať. Myslím si, že tento rok bude lekciou pre nás všetkých.
Počas korona-karantény si pravidelne zdieľala krásne omaľovánky pre deti. Veľmi sa nám páčilo ako super tematicky si to poňala a veľa obrázkov bolo z imaginárnej dedinky Sociálne dištancovo 🙂 Vytvorila si naozaj mnoho super aktivitiek pre deti, ako si ty sama zvládala karanténne obdobie?
Ďakujeme pekne za milé slová. Pre ilustrátora sa toho v karanténe až tak zásadne veľa nemení J Svojich najbližších som mala pri sebe a v zásade som pri práci len sedela doma namiesto sedenia v ateliéri. Našťastie sa po celý čas dalo chodiť do lesa a na kopce a to mi v zásade stačí.
Čo ty a puzzle, rada si skladáš? Prípadne aké sú tvoje obľúbené hlavolamy?
Puzzle som zbožňovala ako dieťa, no teraz už sa k nim sama nezvyknem posadiť. Čo je možno škoda. Hlavolamy veľmi neriešim, hlavu si dosť ponamáham pri práci a mimo nej skôr uprednostním aktivity vonku a športovanie. Na dôchodku to, dúfam, dobehnem.
Keďže sama knižky vydávaš, určite musíš mať dobrý prehľad v knižnom svete 🙂 Čo by si nám odporučila?
Asi by som sama seba nezaradila medzi na slovovzatých knižných odborníkov 🙂 Medzi detskými knihami sa mi v poslednom období veľmi páčila kniha Elinka od Nadine Robertsovej alebo veľké leporelo Škriatkovia od Macieja Szymanovicza. Z dospeláckych kníh som čerstvo dočítala knihu Julky Batmendijnovej O čom sníva raketový pes, ktorú napísala o svojom prechode Slovenskom po Ceste hrdinov SNP. Je to výborné čítanie.
Sú nejakí umelci alebo kreatívci, ktorí ťa inšpirujú?
Sú a sú ich plné instagramy! 🙂 Ale od detstva ma najviac fascinoval Richard Scarry a jeho veľké obrázkové knihy.
Máš nejakú dobru radu pre začínajúcich umelcov?
Vydržať.
Máš v blízkej budúcnosti naplánované nejaké zaujímavé projekty alebo výstavy?
Myslela som si, že s korona krízou práce ubudne, ale zatiaľ to tak, našťastie, nevyzerá, takže sa mi nazbieralo viacero pekných knižných projektov. S výstavami je to teraz náročnejšie, ale napríklad v piešťanskej knižnici budú túto sobotu 27. Júna premiérovať divadielko Žabiatko podľa rovnomennej knihy Ľ. Podjavorinskej. Ich predstavenia sú vždy skvelé, naposledy dokonca vyrobili jazdiace autíčko podľa mojej ilustrácie, čo konečne zobralo vietor z plachiet mojim neprajníkom, ktorí tvrdia, že autá, ktoré kreslím, reálne jazdiť nemôžu. Ha!
Mária je super baba, ak sa vám páčia jej Pucle, určite ich neprehliadnite 🙂
