Ahoj Dani, sme naozaj šťastné, že môžeme s tebou robiť rozhovor! Bola si jednou z našich úplne prvých ilustrátoriek na Pucle a teraz už máme s tebou tri super spolupráce 🙂 Oslovili sme Ťa ešte predtým, ako sme mali akýkoľvek slušný prototyp, v úplných začiatkoch. Pamätáš si, ako sme sa prvýkrát stretli a čo ti vtedy pri našej crazy myšlienke robiť umelecké puzzle išlo hlavou?
Jasné, že pamätám! Číre nadšenie z teba, Baška, sršalo. Okrem toho, že sa mi veľmi páčilo, ako férovo ste chceli celú spoluprácu nastaviť, si pamätám aj to, že som mala v kútiku duše obavy – také komplikované a riskantné mi prišlo rozbehať celú produkciu. Trochu sa za tieto pocity hanbím, lebo zase sa mi už niekoľkýkrát potvrdilo, aká som ja sama opatrná a konzervatívna.
Haha ďakujeme, že si nám verila, bez teba na začiatku by sme to ťažko rozbiehali. A musíme priznať, strašne sme sa Ťa báli osloviť 😀 A aha, na Pucle od teba máme už tri motívy. Isolu Bellu si pre nás dotvorila, no predtým sa nachádzala v knižke, Kasbah si pre nás robila na mieru a super Šarkanov si vytvorila najskôr pre Slniečko. Vedela by si nám viac povedať o týchto motívoch, čo pre teba znamenajú a ako si ich tvorila?
Až teraz si uvedomujem, že všetky tri motívy spája cestovanie. Sú inšpirované miestami, ktoré som navštívila, alebo ktoré by som chcela navštíviť. Všetky tri som robila „pre niekoho“, ale pristupovala som k nim ako k voľnej tvorbe. Isola Bella mi kedysi poslúžila ako farebný test pred tým, než som sa pustila do knihy O kresbe, čo ožila. A Kasbah aj Šarkany som zase tvorila od začiatku s myšlienkou na risotlač, čiže s obmedzenou farebnosťou a plné textúr.
[spb_button button_text=”Pozrite si Pucle od Danky Olejníkovej” button_size=”standard” button_colour=”accent” button_type=”standard” rounded=”yes” button_dropshadow=”no” button_link=”https://puclepucle.com/autori/danka” button_target=”_blank” align=”center” animation=”none” animation_delay=”0″ width=”1/1″ el_position=”first last”]
Určite si jednou z najznámejších slovenských ilustrátoriek. Mala si sen stať sa výtvarníčkou už odmalička?
Mala. Dokonca ako asi šesťročná som hovorila, že nebudem chodiť na výtvarku, lebo predsa už kresliť viem. Ale pomedzi to počas rokov prebleskli aj iné nápady – byť astronómkou, alebo veterinárkou, alebo sinologičkou.
Sme radi, že si si išla za svojim snom. Ako sa vlastne formoval tvoj ilustrátorský štýl?
Môj štýl vychádza zo skúseností s grafickými technikami, alebo skôr s ich princípami. Vrstvenie a prekrývanie farebných plôch, textúry a nedokonalosti – to všetko pripomína sieťotlač alebo linoryt. Myslím však, že štýl – alebo to, ako samotné ilustrácie vyzerajú – je skôr akýsi obal a je menej dôležitý, ako premýšľanie nad uchopením témy, vedením príbehu alebo vytváraním atmosféry. Poslednou dobou mam pocit, že prácne znovu-objavujem, čo je pre mňa v tomto procese charakteristické a snažím sa svoj prejav opäť viac zjednodušiť.
Tvojou tvorbou sa iste inšpiruje množstvo mladých tvorcov. Kto inšpiruje Teba? Máš obľúbených umelcov, ktorých tvorbu sleduješ?
Mám kopu obľúbencov – domácich aj zahraničných a je mi ľúto menovať, lebo zákonite na niekoho zabudnem. Všeobecne ma najviac inšpirujú práve takí, ktorí sú mojej tvorbe najvzdialenejší. Zistila som ale, že ma vie poriadne nakopnúť aj to, keď sledujem tvorbu z úplne inej disciplíny. Poslednou dobou som si napríklad zadovážila knihu o keramike v súčasnom umení a monografiu indického architekta Balkrishnu V Doshi. Mojim dlhoročným zdrojom nadšenia a chuti pracovať sú rozhovory a články v magazíne Apartamento.
Tvoje portfólio neustále rastie a už musí obsahovať tisícky obrázkov. Máš medzi nimi nejakú extra obľúbenú srdcovku? Dá sa vôbec niečo z toho množstva pomenovať ako najobľúbenejšie?
Sú projekty, ktoré pre mňa boli dôležité v momente, kedy som ich robila – a sú aj také, ktoré ostali pre mňa zásadnými doteraz: V melónovom cukre od Richarda Brautigana alebo Italo Calvino – Neviditeľné mestá. Nečakanú dlhotrvajúcu radosť mi robia aj niektoré maličké práce, ako je napríklad obálka na Zlú štvrť od Mareka Vadasa, ktorá vznikla tiež v spolupráci s Palom Bálikom a je úplne šialená. Matne tuším, že v budúcnosti sa k niečomu takému ešte budem musieť poriadne vrátiť.
Ak by si nebola ilustrátorkou, čím by si bola? Je v tebe skrytý sen, ktorý si si zatiaľ nenaplnila?
Asi by som robila niečo s rastlinami. Alebo navrhovala parfémy (ak by som sa bola lepšie učila chémiu). Čo sa týka tvorby, môj sen je skúšať viac pracovať s materiálom: textilom, drevom alebo keramikou.
Prosím, povedz nám viac o tvojich najnovších projektoch a plánoch 🙂
Môj plán do budúcna zahŕňa vyboxovať si viac času na svoje voľné projekty – to si hovorím už roky! Konečne na tom ale ozaj začínam robiť. Tento rok sa mi podarilo dorobiť knižku z našej „kuchynskej” produkcie – detský picture book v autorskom tíme s mojim partnerom Marekom Vadasom. Počas najbližších mesiacov sa síce nedá zaručiť nič, ale snáď vyjde z tlačiarne na pulty už veľmi čoskoro.
[spb_button button_text=”Pozrite si Pucle od Danky Olejníkovej” button_size=”standard” button_colour=”accent” button_type=”standard” rounded=”yes” button_dropshadow=”no” button_link=”https://puclepucle.com/autori/danka” button_target=”_blank” align=”center” animation=”none” animation_delay=”0″ width=”1/1″ el_position=”first last”]
Čo by si odkázala mladým nádejným ilustrátorom?
Uf, ja by som radšej počúvala rady od mladých ilustrátorov, ktorí – súdiac podľa výsledkov aj podľa sociálnych sietí – sú omnoho ďalej, než som bola ja v ich veku a možno aj teraz.
Je nejaká dôležitá lekcia, ktorú si sa počas svojej kariéry naučila?
Že ilustrácia nie je kardiochirurgia a ak niečo nezvládnem, nikto neumrie. Zistila som to našťastie skôr, než som kvôli pracovnému nasadeniu prišla o zdravie.
Keď sme pri tom zdraví, korona nás všetkých trošku posadila na zadok a kreatívny priemysel na tom nie je najlepšie, ako toto obdobie prežívaš ty?
S obrovskou vďačnosťou musím povedať, že sa ma zatiaľ priamo nedotkla. Som v špecifickej situácii – väčšinu času som v prvom rade mama a až potom ilustrátorka. Na izoláciu som teda dobre zvyknutá a naštastie nijaký z mojich rozbehnutých ani plánovaných projektov nepadol. Očakávam, že ťažké časy nastanú neskôr s nástupom ekonomickej krízy.
Musíme sa Ťa opýtať aj na puzzle, aký máš k nim postoj? Skladáš, alebo si skôr inak trénuješ mozog?
Puzzle som mala rada v detstve, teraz na to akosi nie je čas ani trpezlivosť. Mozog keď práve nepracuje, tak odpočíva a netrénuje.
Vždy naše rozhovory končíme tým, že sa ľudí pýtame na ich obľúbené knižky 🙂 Aké sú tie tvoje? Inšpiruj nás a aj iných 🙂
Tu sú obľúbené tituly, ktoré som čítala v poslednej dobe: Gilles Paris – Môj život Cuketky, kniha pre odrastenejšie deti ale aj rodičov. Michael Deforge – Familiar Face, dystopický komiks. Akákoľvek poézia i próza od Petra Borkovca, hlavne tie najnovšie prírastky.
Tento rozhovor nás neskutočne bavil 🙂 S Dankou nás spája veľmi veľa vecí a veľmi si ju vážime. Preto sa určite nebudete čudovať, že aj jej ilustrácie či už na Pucle ale aj ako printy nám zdobia domácnosti 🙂 Všetky motívy na puzzle od Danky si prezriete aj tu 🙂
[spb_button button_text=”Pozrite si Pucle od Danky Olejníkovej” button_size=”standard” button_colour=”accent” button_type=”standard” rounded=”yes” button_dropshadow=”no” button_link=”https://puclepucle.com/autori/danka” button_target=”_blank” align=”center” animation=”none” animation_delay=”0″ width=”1/1″ el_position=”first last”]
