Poznáte našu HAN? Veríme, že určite áno! Jej úžasnú tvorbu ste mohli v poslednom roku vidieť nielen na našich Pucle, ale aj na grafikách od Čiernych Dier. HAN je pre nás láska a musíme úprimne priznať, že aj náš prvý experiment s 1 000 dielikovými puzzle.
Vždy sme vedeli, že chceme vyskúšať 1 000, no čakali sme na ten správny obrázok, ktorý potrebuje byť vytlačený vo väčšom rozmere, aby nás posadil na zadok! A pri ilustrácií od HAN je to 1 000 dielikov čistej zábavy a naozaj krásny dizajnový doplnok do každého interiéru. Po novom máme od HAN už aj samostatné puzzle bez rámu – len tak na skladanie, na dlhé večery s kamošmi, keď prídu na návštevu. My sme si HAN zobrali trošku pod lupu a rozhodli sme sa ju vyspovedať aj o jej literárnych začiatkoch, snoch a záujmoch.
- Ako je to s tebou a kreslením, pamätáš si, kedy si sa prvýkrát tak poriadne “zažrala” do maľovania?
Nie, kreslím od malička, takže kreslenie beriem ako úplne prirodzenú vec – takmer si to ani neviem predstaviť nerobiť.
- Mala si už od mala vysnívanú predstavu dospelej HAN s ceruzkou v ruke? Alebo si mala iné vytúžené povolanie?
Od mala som bola skôr skeptická, či je možné sa kreslením, či ilustrovaním uživiť. Ak aj hej, prišlo mi už úplne odvážne dúfať, že by sa to podarilo práve mne. Na ilustrátorov a ilustrátorky kníh som vždy pozerala skôr so zbožnou úctou, ako k nejakým bytostiam s nadprirodzenými schopnosťami, niečo, čo ide mimo mňa. Ale teraz som dospelá a v skutku sa ilustrovaním čiastočne živím – takže áno, aj 5 ročné deti sa niekedy mýlia.
- Keď sme ťa oslovili na spoluprácu s nami, čo si si pomyslela? Mala si nejaké očakávania?
Veľmi ma potešilo, že sa vám moje ilustrácie natoľko páčia a že ste ma oslovili na spoluprácu, keďže ma vtedy ešte málokto poznal. Pucle sú prvý komerčne predajný produkt, ktorý má na sebe moju ilustráciu, tak to bola veľká vec.
- Vidíš, a to sme ani nevedeli 🙂 A ty si zase bola náš prvý ilustrátor, ktorého sme skúsili vytlačiť na 1 000 dielikové puzzle. A čo potom? Prišli zrazu Čierne Diery a my sme boli na teba veľmi veľmi hrdé 🙂 Aký si z toho mala pocit? Máš zavesené tvoje grafiky doma na stene?
Moja doterajšia ilustrátorská kariéra je jeden radostný údiv za druhým – Čierne diery zachraňujú pamiatky, robia osvetu o neznámych regiónoch a miestnej architektúre, propagujú súčasných slovenských autorov a autorky, vydávajú krásne knižky a sú naozaj super ľudia! Ich výzva na spoluprácu bol jeden z najkrajších Liebesbriefov, čo mi prišli mailom. Moje grafiky pre nich, ale aj pár ďalších majú doma čestné miesta.
- Ale naspäť k našim Pucle 🙂 Trošku opíš tvoj motív, ktorý si vytvorila, ako a kedy vznikol, nad čím si rozmýšľala, keď si ho kreslila?
Vznikol ako súčasť série mestských snov Viedne v čase, keď som tam ešte žila.
Bol to projekt, ktorým som sa snažila ukázať mesto ako kolektívnu myseľ zložitého organizmu a preto k nemu sny patrili. Práve ako manifestácia skrytých a tajných procesov, takých mikrohistorií každodenného života v meste, čo by sa inak stratili nepovšimnuté. V tomto sa schováva príbeh o prvej pochovanej korytnačke na Zentralfriedhof a golfový turnaj v 1.Bezirku.
- Prečo si sa rozhodla z Viedne vrátiť?
Chcela som skúsiť žiť v Bratislave, ak by som sa nevrátila teraz, tak už asi nikdy.
- Skladala si ako malá puzzle prípadne skladáš aj niekedy teraz, keď si už veľká?
Kedysi som skladala, ale niekedy to trvalo aj týždne a vtedy sa nesmelo v izbe upratovať, aby sa ani jeden dielik náhodou nepovysával. Ale po zložení sme puzzle skladali naspať, lebo boli väčšinou škaredé 😀 Takže veľmi vítam váš projekt.
- Tak to je super počuť 🙂 Máš pocit, že ťa možno skladanie puzzle v detstve niečomu naučilo?
Asi trpezlivosti. Že keď sa niečo začne, treba to dokončiť, aj keď je to zložité.
- Čo ty a tvoj voľný čas, čomu sa venuješ?
Prihlásila som sa práve na španielčinu, aby som si jedného dňa mohla splniť sen a ísť cestovať do Južnej Ameriky.
- Keď už sme pri tých snoch, si skôr typ človeka, ktorý sníva a ulietava si v oblakoch alebo pevne stojíš na nohách a máš nad všetkým vždy kontrolu?
“Rada si veci plánujem dopredu, lebo ma potom všetko menej stresuje a viac stihnem. Zároveň si veľmi nevystačím s realitou, preto si veľa vymýšľam.”
Taká kombinácia – rada si veci plánujem dopredu, lebo ma potom všetko menej stresuje a viac stihnem. Zároveň si veľmi nevystačím s realitou, preto si veľa vymýšľam. Čítanie novín a pozeranie správ ma veľmi deprimuje a rozosmutňuje, preto si to kompenzujem knihami a vlastnými svetmi, či sureálnymi pozorovaniami malých každodenných pekností. Svet by bol bez nich desivé miesto na život.
- Máš nejakých obľúbených umelcov, o ktorých by si rada povedala aj ostatným a predstavila ich?
Rozhodne Icinori – ilustrátorské duo Mayumi Otero & Raphael Urwiller, ktorému práve vyšiel preklad knihy Malý samuraj v Monokli. Oni sú šialene dobrí, nič také ako sú oni, som nikde inde nevidela, obrovský talent a radosť experimentovať.
- Venuješ sa okrem kreslenia aj niečomu inému? Čo ťa živí?
Robím v kníhkupectve, takže s knihami pracujem neustále a to je pre mňa úplná dream job kombinácia.
- Knihy sú aj naša téma 🙂 Vieš nám nejaké odporučiť? Máš vôbec čas pri práci v knihkupectve a ilustrovaní aj čítať?
Nie veľa, ale mám, napríklad pred spaním. Naposledy som bola unesená knihou Povedal mi veštec z Absyntu, ktorá je o talianskom novinárovi v 90tych rokoch, ktorý rok cestuje po Ázií bez toho, aby lietal, lebo mu jeden veštec povedal, že bude mať letecké nešťastie a on to využije ako zámienku na spoznanie krajiny a miestnych ľudí zblízka.
- Kde môžu ľudia tvoje veci vidieť?
Momentálne sa moje printy dajú vidieť a kúpiť v Artattacku v Novej Cvernovke, alebo v Slávici na Laurinskej v Bratislave. Pohľadnice sú dostupné dodatočne aj v bratislavskom kníhkupectve Artforum.
- Na akom projekte momentálne pracuješ (ak sa o tom môže hovoriť) alebo aké sú projekty, ktoré by si rada ľuďom predstavila?
Finalizujem práve svoju prvú detskú knihu pre vydavateľstvo Monokel – napísal ju Patrik Oriešek a bude sa volať Cesta do krajiny draka. Zároveň v polovici októbra vyjde kniha Kvapky na kameni, kde som ilustrovala dve významné slovenské ženské hrdinky v rámci projektu, na ktorom spolupracovalo viac než 40 českých a slovenských autoriek a ilustrátoriek. Je sa na čo tešiť!
- Pomôž nám presvedčiť ľudí, prečo by mali skladať Pucle 🙂
Pretože skladanie je detektívna zábavná práca odmenená super grafikou, čo viac by ste chceli 🙂
