V našich najzačiatkovitejších začiatkoch, len par týždňov po otvorení nášho e-shopu, nás potešila správa od super talentovanej Dominiky Žákovej. Dominika nám navrhla spoluprácu a my sme sa od prvej chvíle nevedeli dočkať, kým budeme Pucle s jej motívom skladať 🙂 Síce nám trvalo trošku dlhšie, kým sme sa časovo zladili, aby sme motív dotiahli do úspešného konca – ale o to je výsledok lepší! Dominikin motív Mapa snov je absolútne top – a to ozaj nepreháňame! Prvý krát sme tieto puzzle tlačili v roku 2019 a zožali taký úspech, že sme sa na vaše naliehanie rozhodli tlač zopakovať. A nielen to! Na našu veľkú radosť, Dominika s nami išla aj do novej spolupráce ☺
Dominika, ďakujeme za ďalšiu príležitosť spolupracovať! Naozaj máme z tohto collabu obrovskú radosť. Povedz nám prosím niečo o tvorbe motívu Niet dúhy bez dažďa ☺
Aj ja sa veľmi teším, ďakujem! ‘Niet dúhy bez dažďa’ vzniklo s ľahkosťou a prirodzene, ako skica najprv ako vedľajší efekt ‘’odkladania’’ mojich najobľúbenejších farieb a gradientov na kartón a ich neskorším dočisťovaním. Je to taký môj malý manifest lásky k farbe 🙂
Okrem nového motívu máme ešte jednu krásnu novinku, ku ktorej nás inšpirovala tvoja tvorba mimo plátna. Keď sme videli tvoje krásne trojnožky, hneď nám napadlo, že takýto postup by sa dal aplikovať aj na naše rámy – a tak vznikol nápad vytvoriť limitovanú edíciu maľovaných rámov ☺ Sú naozaj krásne! Ďakujeme aj za super fotky, ktoré vznikli v procese. Bavila Ťa aj táto rámová časť našej spolupráce?
Bavila! Ja by som ogradientovala pokojne všetko! 😀 Nad formou pomaľovania rámov som nemusela rozmýšľať dlho, jednoduchý a snáď silný motív rôznych variánt gradientov sa mi zdal najvhodnejší k minimálnej ploche rámov a zároveň maximálnej farebnosti Pucle.
Ako umelkyňa, ako prežívaš corona obdobie a celý tento rok? Nastali v tvojej tvorbe a živote zmeny?
V prvom rade musím zdôrazniť, že si veľmi uvedomujem svoje ‘požehnania’ a privilégiá a že som veľmi vďačná, že môžem toto zvláštne obdobie prežívať so svojou najbližšou rodinou v zdraví a bezpečí domova. Corona (ale aj moje ročné rodičovstvo) ma viac pripútala na Slovensko, domov a do lesov, spomalila a pozmenila moju perspektívu. Snažím sa vždy hľadať tú pozitívnu stranu mince (viď názov nového Pucle motívu 🙂 a tak bol tento rok rokom stíšenia, reflexie, prehodnocovania. Prešla som si pár mesiacmi silnej maliarskej sebakritiky, nuž som sama zvedavá, kam ma nové maľby privedú. No a začala som kresliť, teda skôr čarbať, každý deň a bez očakávaní a je to sranda 🙂
Povedz nám niečo o svojej umeleckej histórii. Si výtvarne nadaná už od malička?
Že som výtvarne nadaná, by som nepovedala ani teraz, ha! No k vnímaniu umenia ma viedli rodičia od mala, chodili sme do galérií a odoberala som časopis o maliaroch, ktorý som hltala od prvého písmenka po posledné. Kreslila a maľovala som asi ako každé dieťa, no viac sa to prebudilo v puberte a zo dňa na deň som sa rozhodla začať pripravovať na prijímačky na VŠVU.
Ako prebiehalo tvoje štúdium na vysokej škole?
Začiatok bol celkom hrozný 🙂 Nevedela som sa nájsť, tápala som a mala som toho máličko odmaľovaného. Potom som si ako-tak našla svoju cestu a bolo to čoraz ľahšie a ľahšie, prišli prvé výstavy a aj prvé náznaky maliarskeho sebavedomia. Školu som končila v šiestom ročníku so sériou kruhových malieb Painting Spaces, ktoré sa asi aj ako prvé dostali do povedomia.
Existuje nejaký zásadný umelec alebo profesor, ktorý hlboko ovplyvnil tvoje vizuálne smerovanie?
Úplne na začiatku to bola Katharina Grosse – po zhliadnutí jej monumentálnych murálov som sa ako šestnásť či sedemnásťročná rozhodla ísť študovať maľbu. Potom to bol Jozef Kovalčík a jeho predmety o popkultúre, kapitalizme a konzumerizme.
Tvoja tvorba sa zaoberá aj teóriou farieb. Ako sa tato téma stala pre teba kľúčovou?
Najprv som si uvedomila, že si viem konečne sama pred sebou obhájiť svojbytnosť abstraktnej maľby; potom prešlo pár rokov a vtedy už som si vedela sformulovať tú jednu konkrétnu vec, ktorá ma na maľbe najviac priťahuje a to je práve farba. Je to príťažlivosť inštinktívna, až živočíšna- nezveličujem, keď poviem, že mi vzhliadnutie či použitie nejakej farby vie spraviť deň.
Z akého dôvodu si hľadala obhajobu svojbytnosti abstraktnej maľby? Zdalo sa Ti to zo začiatku málo konceptuálne?
Dôvodom bolo moje večné sebaspochybňovanie- u iných maliarov som túto obhajobu nepotrebovala, no sama pred sebou som si to potrebovala nejako zdôvodniť 🙂
Vedela by si pomenovať pre teba najzásadnejšiu úlohu, ktorú by malo umenie vo svete plniť?
Zdieľanie ľudskej skúsenosti, zvyšovanie empatie, pocit spolupatričnosti.
Rada si skladáš puzzle už odmalička, alebo ťa to chytilo až teraz v dospelosti?
Odmalička! A odmalička mám jedny puzzle- rodinný kryptonit 😀 Tisíckúskový motív papagájov na čistočiernom pozadí, nikdy sme ich neposkladali!
Na Instagrame často zdieľaš aj veci zo svojho osobného života. Prezradíš nám, aká je najdôležitejšia životná lekcia, ktorú si sa zatiaľ naučila?
V zraniteľnosti je sila a obyčajná ľudská láskavosť je to najviac.
Aké sú tvoje najbližšie plány v tvorbe?
Mojím jediným ‘’veľkým’’ plánom je veľmi sa snažiť maľovať najlepšie a najotvorenejšie ako viem a proste vyčkať, čo z toho bude 🙂 A chcela by som pokračovať vo svojom čarbaní a zdokonaľovať sa v digitále.
Je o tebe známe, že veľmi rada čítaš, vieš nám odporučiť zaujímavé knižky, ktoré ťa v niečom posunuli?
Tento rok sa mi najviac páčili: inšpirativne a vrelé Becoming od Michelle Obama, dva veľké rodinné príbehy: Little Fires Everywhere od Celeste Ng a Purity od jonathana Franzena, ľudskokrásny komiksový Denník Anny Frankovej, intenzívnu Vzdelanú od Tary Westover či Posledného pustovníka od Michaela Finkela. A práve čítam bizarný Antkind od Charlieho Kaufmana, to je kategória sama o sebe.
Zdroj fotiek z Instagramu @dominikazakova. Fotografie fotene samotnou Dominikou Žákovou a @viktoranalogom
